Vtom do Hankinho uška prileteli známe tóny hudby. Hneď vedela, kto prišiel. Radostne vyskočila a bežala na chodbu. Zdravotný klaun doktor Citrón práve vyhrával serenádu zdravotnej klaunke sestričke Svižnej. Hanka s Jurkom veselo poskakovali popri nich.
„A ako je možné, že nie ste vo svojich izbičkách?“ začudovala sa sestrička Svižná.
„My sme sa totiž hrali na preteky,“ vysvetľovala Hanka. „Len zatiaľ som pre seba nenašla autíčko.“
„Aha. Toto by nemohlo byť?“ doktor Citrón zrazu pritiahol prázdny vozíček, ktorý stál na chodbe.
Hanka nezaváhala a hneď sa na vozíček posadila. Jurko sa namosúrene durdil.
„Hej, aj ja chcem pretekať.“
No potom, keďže to bol srdcom pravý gentleman, vyhlásil:
„Vieš čo, Hanka? Ty pretekaj a ja ti budem robiť servisáka. Keď sa ti pokazí pneumatika, alebo motor, hneď to opravím. Dobre?“
Hanka s Jurkom si na to tľapli.
„Môžeme štartovať?“ netrpezlivo sa pýtala Hanka.
No zrazu priamo za Hankou zahrmel starý známy hlas.
„Čo je to tu za cirkus?! Čo robíte na chodbe?“
Nebol to nikto iný, ako ujo doktor. V bielom plášti vyzeral hrozitánsky vysoký, husté obočie sa mu mračilo a fúzy sa prísne zvažovali krajmi dole.
„To nie je cirkus, my sa hráme na preteky,“ povedala Hanka tichým, nesmelým hláskom.
Ujo doktor na Hanku chvíľu len mlčky hľadel. Potom urobil dlhé: Hmmmm a potom ešte kratšie: Hm, hm! A zrazu sa, na údiv všetkých, široko usmial.
„Preteky? Ale veď ti, Hanka, chýba súper. S kým sa chceš pretekať?“
Ujo doktor sa zatváril tajomne. Na chvíľu zmizol a keď sa vrátil, tlačil pred sebou druhý vozíček. Posadil sa naň a mädlil si ruky.
„Tak to som zvedavý, kto z nás bude rýchlejšie na druhom konci chodby.“
Hanka neverila vlastným očiam. Ruch na chodbe pritiahol ďalších malých zvedavcov. Dvere izbičiek sa otvárali a von vykukli Miška, Kubko, Julinka, Ondrejko aj Emil v kockovanom pyžamku.
„Môžeme byť aj my v tvojom tíme?“ prosíkali deti. „Budeme ti pomáhať“.
Hanka nadšene súhlasila.
„Tak poďme na to!" vyhlásil doktor.
„Stop, stop“, zakričali klauni. „Ešte sme na niečo zabudli.“
Zdravotní klauni obidvom vyrobili balónové prilby. Hanka a ujo doktor si ich nasadili... A zrazu sa ozvalo hlasné: Vŕŕŕŕŕŕ! To hučali a vrčali motory áut. Naozajstných áut. Hanka sa totiž ocitla na naozajstnej pretekárskej dráhe.
Keď sa na tabuli objavil nápis „ŠTART“, Hanka z celej sily dupla na plyn. Auto sa rozbehlo tak rýchlo, až sa jej zdalo, že uletí. No Hanka držala volant pevne.
„Pozor, pozor,“ ozval sa cez vysielačku Jurko. „Tesne za tebou je pretekár Plnofúz!“
Hanka za sebou uvidela uja doktora, ktorý tiež sedel v pretekárskom aute a tváril sa veľmi súťaživo. V helme by ho ani nespoznala, ale fúzy boli jasným poznávacím znamením. Hanka však bola šikovná pretekárka a postupne predbiehala jeho auto za druhým. O chvíľu už bola prvá a ako víchor sa hnala k cieľu.
Buch! Tresk! – zadunelo zrazu čosi. Hankine auto nadskočilo, v motore to zachrapčalo a z kapoty začal stúpať hustý kúdol čierneho dymu.
„Čo sa to deje?“ skríkla Hanka.
Auto išlo pomalšie a pomalšie, až nakoniec celkom zastalo. Hanka nešťastne sledovala, ako ju ostatní pretekári ľahko predbiehajú. Vtedy k nej pribehli ostatné deti. Hanka predsa mala svoj tím! Všetci sa pustili do opravovania.
Jurkovi pomáhal Kubko, ktorý bol na autá skutočným odborníkom. Ondrej mal síl za troch, Emil povzbudzoval a Julinka s Miškou podávali skrutkovače, svorky, kliešte a iné nástroje. Hanka sa ani nenazdala a auto bolo opravené.
„To aj tak nemá význam. Budem posledná,“ smutne si vzdychla Hanka.
Vtom na ňu ktosi zatrúbil. Bol to pretekár Plnofúz. Zastal so svojím autom na kraji pretekárskej dráhy. Hanka sa potešila – tak predsa len bude mať súpera! Naštartovala, dupla na plyn a obe autá vystrelili vpred.
„Do toho, do toho!“ povzbudzovali deti Hanku.
Hanka sa sústredila len na cestu pred sebou. Nič iné neexistovalo. A vtom prešla cieľovú čiarku. Deti sa zhŕkli okolo jej auta.
„Vyhrala si, vyhrala si!“ kričali, poskakovali a Jurko začal od radosti dokonca tancovať sambu. Ujo doktor si z prehry nerobil ťažkú hlavu. Napriek tým strašidelným fúzom a prísnemu hlasu sa mu totiž v hrudi skrývalo dobré srdce.
Keď bolo po pretekoch, deti sa pomaličky vrátili späť do svojich izieb. Hanka sa rozlúčila so zdravotnými klaunmi a zrazu zistila, že Jurko sa kamsi vyparil. Našla ho v kuchynke pri chlebíkoch s džemom, ktoré boli pripravené na olovrant.
„Pri pretekaní mi akosi vyhladlo,“ zamumlal Jurko previnilo.
Hanka sa rozosmiala a tiež si zobrala jeden chlebík. Po takom výkone to bola zaslúžená odmena.
