Vtom si Hanka na čosi spomenula. Veď dnes majú prísť zdravotní klauni! Hanka už zdravotných klaunov poznala a vedela, že sa s nimi vždy dobre nasmeje. A tak vyskočila z postieľky, prebehla cez chodbu a netrpezlivo čakala pri dverách detského oddelenia.
„Čo tu robíš?“ ozval sa kohosi hlas. Pri Hanke stál malý chlapec v modrom pyžamku. Volal sa Jurko a v prednom rade dole mu chýbal jeden mliečny zub.
„Čakám na klaunov. A ty?“
„Aj ja,“ povedal chlapec a tvár pritisol na sklo dverí. „Kedy už konečne prídu?“
Za malú chvíľku zdravotní klauni dorazili na detské oddelenie. Boli dvaja – asistent Blška a sestrička Ihlička.
„Dobre, že ste tu,“ tešila sa Hanka. „Dnes sa v nemocnici nikto neusmieva!“
„Na to mám jednu overenú metódu!“ vyhlásil Blška vybral svoje kúzelné rumba-gule.
„Nikomu to nepovedz,“ šepol Hanke, „ale tieto rumba-gule rozveselia a roztancujú naozaj každého.“
A hneď to všetkým aj predviedol. Blška začal hrať na rumba-gule, sestrička Ihlička na ukulele...a s Hankou sa začali diať zvláštne veci. Najprv jej jedna noha začala dupkať do rytmu. Hneď na to sa pridala aj druhá noha. Hanka tancovala – sama od seba! A smiala sa tak, až sa jej celé brucho natriasalo.
„Jáááj, čo sa to deje?“ spýtal sa Jurko a aj on sa už celý vlnil v rytme hudby. V papučkách urobil dokonca otočku.
„Stačí, stačí!“ smiala sa Hanka, ktorá sa od tancovania celkom zadýchala.
Klauni prestali hrať, hudba stíchla.
„Už viem, čo spravíme!“ Hanka chytila Blšku za ruku. „Roztancujeme aj uja doktora a všetky sestričky!“
A tak sa teda všetci štyria vybrali k sesterskej izbe. Blška podal svoje rumba-gule Hanke a žmurkol na ňu.
„Teraz to skús ty.“
Hanka sa pustila do hrania... A vtom sa začali diať veci. Najprv hlasy v sesterskej izbe stíchli. Potom sa dvere prudko otvorili a von začali po jednom vychádzať sestričky, lekári, pán primár a dokonca aj samotný pán riaditeľ nemocnice. Najlepšie na tom bolo, že každý z nich stváral iné tanečné kúsky.
Ujo primár sa vznášal valčíkovým krokom po chodbe sem a tam. Ujo lekár chytil vrchnú sestru a pustili sa do argentínskeho tanga. Pán riaditeľ tancoval čardáš a sestrička dupala v rytme španielskeho Flamenca.
Postupne sa na chodbe schádzali aj ďalší. A každý, kto začul hudbu, pustil sa do tanca. Teta upratovačka sa zvŕtala okolo mopu, teta kuchárka, ktorá sa stará o brušká detí, tancovala brušné tance. Na chodbe sa ozýval smiech, tlieskanie a veselé pokriky. Hanka tomu nemohla uveriť. Veď tancuje celá nemocnica!
Keď dohrali poslednú pesničku, na chodbe nastalo ticho. Lekári a sestričky si vymieňali začudované pohľady.
„Čo sa to tu dialo?“ pýtali sa jeden druhého.
„Vážení, všetci späť do práce!“ vyhlásil ujo riaditeľ ráznym hlasom. No zdalo sa, že aj on je po tancovačke akýsi veselší.
„Ďakujem, že ste tu urobili dobrú náladu," usmiala sa Hanka na zdravotných klaunov. Podala Blškovi jeho rumba-gule, rozlúčili sa a Hanka sa vrátila späť do svojej postieľky.
Zrazu sa otvorili dvere a dnu nakukla strapatá hlava. Bol to Jurko.
„Počuj, ja len... Bývam hneď vedľa,“ povedal. „Môžeme si niekedy zahrať pexeso.“
Hanka súhlasila. Vo dvojici im bude určite veselšie. A kto vie – možno si v nemocnici nakoniec nájde aj nového kamaráta.
Autorka: Martina Madejová
Ilustrovala: Hanka Bieliková
