Smiech je jazyk, ktorému rozumejú všetci
- Príbehy
Deti ju poznajú pod menom sestrička Šťastná. Ako profesionálna zdravotná klaunka je vyškolená na to, aby dokázala malým pacientom v nemocnici priniesť úsmev na tvár.
Pri jednom z jej nedávnych zážitkov, kedy stretla pacientku Lucku s mamou, však doslova stratila reč.
„Do izby som vstúpila ako hviezda, no po pár sekundách som pochopila, že Lucka s maminou hovoria iba po maďarsky. Začala som loviť v hlave, čo všetko viem. Alebo lepšie povedané, neviem. Napadlo mi iba jedno slovo – „seretlek“ (ľúbim ťa). S touto mojou „veľkou“ slovnou zásobou som začala rozprávať príbeh, ako som sa do nemocnice dostala a čo tu vlastne robím. Po chvíli sme pochopili, že jediná cesta dorozumieť sa je naučiť ma po maďarsky.
Lucka mi začala ukazovať obrázky v maľovanke a vždy k nim povedala nejaké slová. Tie som ja po nej opakovala. Naše posledné slovo v ten deň bolo gorila. Keďže to bol nebezpečný tvor, snažila som sa pred ním uniknúť. Ako som utekala, stihla som nabúrať do rôznych vecí okolo. Naše rozlúčenie sa nieslo v duchu Luckinho smiechu a môjho pozdravu „seretlek“.
Po týždni som sa opäť dostala na to isté oddelenie. Lucka zdvihla hlavu, zbadala ma, usmiala sa a z ničoho nič vykríkla „GORILAAA“. Nebolo potrebné nič viac povedať! Hneď som zaujala bojovú polohu a do rúk chytila svoju tašku. Veď každá žena vie, na čo ju nosí. Samozrejme, ako obranu proti gorilám!
>> Viac príbehov nájdete v knihe Na zázraky máme nos
Začalo veľké hľadanie po izbe, kde všade by sa mohla tá gorila schovávať. Pozreli sme pod posteľ, pod vankúš, skontrolovali všetky topánky aj tmavé zákutia v izbe. Lucka sa iba smiala a chytala za hlavu. Stále mi ukazovala, kde všade sa gorila nachádza. Nikde sme ju však nenašli. Preto som si vydýchla a oprela sa o malú poličku na oblečenie. Zrazu sa začali ozývať strašné zvuky. Všetci sme spozorneli. Zostalo ticho. Zvuky vychádzali práve z tej poličky. Neváhala som a vrhla som sa na skrinku. Tá sa metala a otvárala. Musela som ju zatvárať, aby gorila nevyliezla. Dokonca som sa na ňu hodila a bránila jej celým svojím telom, aby sa otvorila. Bol to boj o život.
Nakoniec som pred skrinku nastavala veci, aby sa nemohla otvoriť a všetko bolo v poriadku. Lucka sa iba pozerala a smiala sa. S prstom na ústach som potichučky cúvala z izby a snažila sa v najväčšej tichosti odísť, aby som vysilenú gorilu nezobudila. Dávala som Lucke s maminou vedieť, že gorila spí a všetci sú zachránení."
zdravotná klaunka Kristína Šťastná / sestrička Šťastná
