Potápačské dobrodružstvo v nemocnici? Prečo nie?
V ten deň mal v nemocnici na detskej chirurgii službu doktor Trubka. To, že ide o špeciálneho doktora, bolo zrejmé na prvý pohľad a prvý nos. Doktor Trubka je totiž zdravotný klaun, v civile Boris Bačik.
„Ešte nechoďte, je tu ešte jedno dieťa...“ oslovila sestrička doktora Trubku. Už mal za sebou od skorého rána celé doobedie, počas ktorého odprevádzal deti na operácie. Pomaly sa chystal pre dnešný deň zavesiť červený nos na vešiak. No keď je treba urgentne priniesť smiech, Trubka neváha ani sekundu.
Malý pacient Peťko s maminou čakali na predoperačnej izbe. Situácia bola o to náročnejšia, že Peťko bol alergický na premedikáciu, čiže mu nemohli dať takzvanú „náladovku“. O to intenzívnejšie vnímal stres a napätie.
Poklad na dne oceána
Keď k nim podišiel doktor Trubka, hneď si všimol tapetu na stene, na ktorej bol maják, veľryba a fľaša so správou.
„Čo v tej fľaši môže byť?“ nahlas uvažoval doktor Trubka. A chlapček Peťko pohotovo odpovedal:
„No predsa mapa k pokladu!“
Spoločne začali vymýšľať, ako by sa len dostali k tomu pokladu, ktorý je zrejme na dne oceánu.
„Musíme sa potopiť,“ vyhlásil Peťko.
„Ale ako, keď je to tak hlboko?“ mal starosti doktor Trubka.
„No predsa použijeme kyslíkový prístroj!“ vykríkol Peťko. Očká sa mu rozžiarili nadšením. Postupne stále viac zabúdal na to, že je okolo neho nemocnica, lekári, ustarostená mamina a že ho čaká operácia. Spolu s doktorom Trubkom vymýšľali dobrodružstvo. A Trubka dostal nápad.
Tréning potápačov
„Petko, vieš o tom, že aj na operačnej sále majú taký kyslíkový prístroj? Určite si ho budeš môcť aj vyskúšať,“ povedal doktor Trubka. Peťko sa nemohol dočkať. Začali spolu trénovať, ako sa správne nadýchnuť, keď si k ústam priloží kyslíkovú masku.
Medzitým sa doktor Trubka na chvíľu nenápadne vytratil z izby. Zašiel za doktormi - anestéziológmi, ktorí sa práve chystali na Peťkovu operáciu. Povedal im o ich hre na potápačov a poprosil ich, aby v nej pokračovali aj keď už bude Peťko na sále. A tak aj bolo.
Na operáciu s úsmevom
Keď si po Peťka na predoperačnú izbu prišla sestrička, chlapec ani raz nezaplakal. Naopak, tešil sa, že si konečne vyskúša ten potápačský prístroj. Anestéziológ mu na operačnej sále nasadil masku na tvár a dal mu pokyn, aby sa zhlboka nadýchol. Chlapec poslúchol, veď už to mal predsa natrénované a presne vedel, čo má robiť. Čakanie na operáciu a odpútanie od mamky zvládol Peťko úplne bez stresu a plaču, vďaka nekonečnej fantázii a spoločnej hre, ktorú rozohrali s doktorom Trubkom.
„Stál som neďaleko operačnej sály, z diaľky som počul, ako Peťko spolupracuje s doktormi a bolo mi veľmi dobre. Cítil som, aký obrovský zmysel má naša práca. Musíš postupovať veľmi citlivo a opatrne. Je super, keď spoločnú hru vedie dieťa. Operácia je o tom, že sa dieťaťu deje niečo, čo nechce a ani nemôže ovplyvniť. Príbeh o poklade však vymyslel Peťko sám a aj preto to tak krásne fungovalo,“ vysvetľuje zdravotný klaun Boris Bačik.
Potvrdené výskumom
Pozitívne účinky návštev zdravotných klaunov pred operáciou detských pacientov potvrdil aj výskum, ktorý realizovali naši českí kolegovia z organizácie Zdravotní klaun v spolupráci s odborníkmi v pražskej nemocnici FN Motol. Deti, ktoré boli počas čakania na operáciu sprevádzané zdravotným klaunom, reagovali pozitívnejšie, než deti, ktoré klaun nenavštívil. Boli pokojnejšie, vyjadrovali viac pozitívnych emócií a vykazovali lepšiu náladu. Tieto účinky navyše pretrvávali aj po odchode klauna.
