Púpavy pre Julku

Zverejnené: 11. February 2018

Krásne, dlhé, ryšavé vlasy ležia okolo bledučkej tváre dievčatka s očami privretými. Keď nakuknem od dverí nemocničnej izby, vidím obraz dievčatka ako z básne od Shelleyho - už len tie vlny rieky okolo nej chýbali.

 

Pupavy_pre_Julku
FOTO: Ilustračná, zdroj: pexels.com

 

Júlia bola nová pacientka v nemocnici. Sestrička na oddelení nás vyslovene poprosila, aby sme sa Julke a jej rodine špeciálne venovali. V ten deň sa dozvedeli nepríjemnú diagnózu...

Zaklopeme na dvere izby – môžeme vojsť? Ja, sestrička Róza a môj klaunský kolega, doktor Púpava. V duchu rozmýšľam, či už niekedy Julka stretla zdravotných klaunov, no rýchlo zistím, že toto bude premiéra.

V izbe pri 8 ročnej Julke sedí jej mladá a naozaj krásna mama, vedľa nich pobehuje 3 či 4 ročné copaté blonďavé dievčatko – Julkina sestrička.

Vchádzam so záujmom, ako do krajiny Zázračna a pýtam sa Julky, či už dnes videla Púpavu. Julka otvorí oči a pokrúti hlavou. Tak jej sľubujem, že mám takú jednu čudnú, smiešnu a veľkú, do ktorej keď fúknem, tak... A to už doktor Púpava stojí vedľa mňa, pripravený s bublifukom. A ja fúknem a z bublifuku letia desiatky bublín. Doktor Púpava jemne poletuje s nimi v povetrí. V izbe zavanie vietor, púpavové semiačka padajú na zem, na posteľ...

Viem, že Julka je na začiatku dlhej cesty. A veľmi dúfam, že aj keď bude dlhá - plná zákazov, čudných polôh aj straty krásnych vlasov, zvládne to.

Júlia sa otočí na mamu a ticho povie:

„Mami, ja si chcem sadnúť. Mami, ja som hladná.“

Do rúčky jej však kvapká infúzia a mamke sa ťažko hľadajú slová, ako dcérke vysvetliť, prečo niektoré veci teraz robiť nemôže.

Odpovedáme spolu s mamou, že budeme ešte trošku čakať. Lebo semiačka popadali do zeme a aby pekne narástli, potrebujú... Otváram nad rodinou modrý dáždnik. Julkina malá sestrička sedí už v maminom lone a s otvorenou pusou pozerá na klaunov a na Julku. Na dáždnik začína padať dážď a z diaľky znie zvláštny zvuk okaríny, ako keď si mraky spievajú zaklínadlo pre rastlinky pod zemou.

Julka sa pozerá mamke do očí a usmieva sa. Po daždi svitne slnko a žltá Púpava – naša zatiaľ jediná, doktorská - znova rozsieva svoje semiačka, žltá šatka tancuje medzi nimi, sadá si na plece Julky. Tá sa usmieva.

„Kto ste?" pýta sa so záujmom a dôverou.

A my už môžeme slobodne a s ľahkosťou povedať, že sme doktor a sestra. Len takí trochu iní... v zvláštnych farebných kostýmoch, s červenými nosmi a vreckami plnými prekvapení.

A že nás tu teraz bude stretávať každý týždeň. Keď nie práve nás, tak našich kolegov. Niekedy budú mať čudné mená ako doktorka Zagi, doktor Trúbka, doktor Špageta, doktorka Cica... Ale všetci sú tu pre ňu... :)

 

Marika Kecskésová / zdravotná klaunka sestrička Róza

Marika sestricka Roza

FOTO: Marika Kecskésová / sestrička Róza

 

Blog bol pôvodne publikovaný na: https://zdravotniklauni.blog.sme.sk/

...a prineste smiech deťom do nemocníc