Prelomiť ľady

Zverejnené: 25. August 2017

Pri práci zdravotného klauna je pre mňa najkrajšie, keď sa mi podarí prelomiť ľady u detí, ktoré nás spočiatku odmietajú. Nie všetkým je totiž v nemocnici do smiechu.

Mnohé deti majú za sebou ťažké a bolestivé zákroky, vyšetrenia, operácie. Práve tak to bolo aj s Ondrejom - malým chlapcom z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina.

Do nemocničnej izby sme nazreli ja - doktor Mrkvička a môj klaunský kolega doktor Quido Bublanina. Ondrej ležal v postieľke a do ruky mu tiekla infúzia. Oči plné strachu a obáv. V sekunde sa zakryl paplónom a odmietal na nás čo i len pozrieť.

Zdravotní klauni - doktor Mrkvička
FOTO: Ilustračná, zdroj: ČERVENÝ NOS Clowndoctors

 

„Dnes asi nie je ten správny deň. Ondrejko má po operácii a je veľmi ubolený,“ - vysvetľovala Ondrejova mamka, ktorá sedela pri jeho posteli.

Práca zdravotného klauna je však aj o hľadaní spôsobu, ako si nájsť k malému pacientovi cestu. S Bublaninom sme sa do toho pustili. Skúšali sme všetko možné - osviežili sme vzduch bublinami, do toho sme pustili rádio ukulele, ale nič nefungovalo.

Zrazu som dostal nápad. Keď som videl, ako na nás spoza paplóna pozreli Ondrejove očká, z ničoho nič som prudko odskočil.

„Pozor! Díva sa na nás!“ skríkol som a skrčil sa za stôl. 

Malý pacient a zdravotní klauni
FOTO: Ilustračná, zdroj: ČERVENÝ NOS Clowndoctors

 

Doktor Bublanina na mňa pozrel ako puk.

„No to vidím, že sa díva. A čo sa nemôže?“

„Ty to nechápeš!“ šepkám napäto. „Má pohľad, ktorý všetko spáli. Je to superhrdina!“

Bublanina neváhal a hneď sa pridal k mojej hre. Celý čas sme po očku sledovali, či sa Ondrej pozerá, a keď sme zachytili jeho pohľad, ako odušu sme utekali preč. Hádzali sme sa na zem, plazili a vystrašene sa skrývali za stoličky, stôl, vešiak, či Ondrejovu mamku, pretože Ondrejov pohľad nás mohol v okamihu spáliť na uhoľ.

Zrazu som videl, ako sa Ondrej nenápadne smeje do podušky. Po chvíli už zahodil úkryt – paplón a schuti sa rehotal. Rovnako na tom bola aj jeho mamka, ktorej sa uľavilo, že sa maličkému predsa len zlepšila nálada. 

Ich smiech nás sprevádzal aj pri našom odchode, keď sme akčne, bojujúc o život, vyskočili z nemocničnej izby.

Práve toto sú chvíle, pre ktoré mám svoju prácu rád. Byť zdravotným klaunom, na to treba nielen zmysel pre humor, ale aj veľkú dávku empatie a schopnosti vycítiť, čo by danému dieťaťu urobilo radosť. A keď to vyjde, ten pocit stojí za to.


Ivan Petro / doktor Mrkvička


 

» Aj vy môžete darovať smiech chorým deťom. Viac info o tom, ako nás podporiť.

 

Zdravotný klaun doktor Mrkvička

FOTO: zdravotný klaun Ivan Petro / doktor Mrkvička