Autizmus – užitočné tipy pri komunikácii s autistami

Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú a cítia svet inak, ako my. Autizmus je postihnutie na celý život; autizmus nie je choroba a nedá sa „vyliečiť“. Pre ľudí trpiacich autizmom je autizmus zásadným aspektom ich identity.

Ako sa prejavuje autizmus?

Autizmus sa prejavuje u každého individuálne a odlišne. No pre určenie diagnózy sa k autizmu viažu tieto charakteristiky: autista má pretrvávajúce problémy v sociálnej komunikácii, v sociálnych interakciách, používa obmedzené a opakujúce sa vzorce správania, aktivít a záujmov (a to už od skorého detstva), a to všetko do takej miery, že tieto vzorce obmedzujú a oslabujú jeho každodenné fungovanie.

U detí sa autizmus môže diagnostikovať už veľmi skoro, v niektorých prípadoch už vo veku dvoch rokov. No je pomerne bežné, že dieťa je diagnostikované v staršom veku, či dokonca až v dospelosti – obzvlášť v prípadoch, kedy autizmus nesprevádzajú poruchy učenia.

Niektoré z hlavných znakov autizmu u detí sú:

nezáujem o objekty či udalosti, na ktoré ich upozorňujú ich rodičia, alebo iné osoby, napríklad ukázaním na konkrétny predmet – hračku, knihu, alebo niečo, čo sa deje v ich blízkosti (dieťa môže nakoniec zareagovať, no s oneskorením)
opakujúce sa správanie, ktoré pretrváva v ich aktivitách (autistické deti sa napríklad môžu opakovane hrať tú istú hru tým istým spôsobom, alebo opakovane zoraďovať hračky v určitom poradí)
odpor voči zmenám či odlišnému spôsobu vykonávania aktivít
hryzenie, štípanie, kopanie, vkladanie nekonzumovateľných predmetov do úst, seba-poškodzujúce správanie

>> Potrebujete sa poradiť s odborníkom? Kontaktujte SPOSA BB - Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom Banská Bystrica. Tel. číslo: +421 911 360 641, e-mail: sposabb@gmail.com.

V čom je dieťa s autizmom iné, ako ostatné deti?

Na otázku odpovedá Mária Jamrišková, liečebná pedagogička, ktorá sa vo svojej práci roky venovala práci s autistickými deťmi.

„U dieťaťa s autizmom je takmer vždy narušená reč - buď nehovorí vôbec alebo reč využíva nefunkčne. Nevie sa hrať ako iné - zdravé - deti, napríklad „na niečo" (predstierať) alebo zapojiť sa do hry s rovesníkmi. Často má nejaký úzko vyhranený záujem, ktorým je fascinované. V správaní sa vyskytujú stereotýpie.“

Ako komunikovať s autistom?

Socializácia a komunikácia je pre mnohých autistov problematická. A to aj napriek tomu, že mnohí z nich túžia po priateľoch a nadväzovaní vzťahov s druhými. Môže byť pre nich náročné odčítavať narážky v komunikácii, nevedia, kedy hovoriť a kedy počúvať, nedokážu čítať výrazy tváre – a to všetko má za následok ich sociálnu izoláciu.

Ako teda nadviazať kontakt s autistom? S postrehmi zo svojej práce sa podelila Mária Jamrišková.

„Pri nadväzovaní kontaktu som využívala napríklad zrkadlenie - opakovanie správania sa, pohybov po dieťati alebo zapojenie sa do jeho spôsobu hry. Komunikovala som hlavne pomocou vizuálne upravených a štruktúrovaných pomôcok - kartičiek (nafotené symboly aktivít, ktoré dieťa má podstúpiť) a denného plánu (sled jednotlivých kartičiek za sebou)."

Užitočné tipy pri komunikácii s autistami

Nedávajú pozor na to, čo im hovorím.

Vždy na začiatku vety povedzte ich meno, aby vedeli, že hovoríte s nimi.
Ubezpečte sa, že dávajú pozor ešte predtým, ako im položíte otázku, alebo im dajte inštrukciu. Znak, že autista dáva pozor, sa u každého z nich líši.
Použite ich obľúbené aktivity, alebo aktivitu, ktorú práve vykonávajú, aby ste ich zaujali.

Je pre nich náročne spracovať, čo im hovorím.

Pre autistov je náročné filtrovať, čo je v komunikácii dôležité a čo menej dôležité. Keď je informácii príliš veľa, môže to viesť k ich „preťaženiu“, kedy už nedokážu spracovať žiadnu ďalšiu informáciu.
Hovorte menej a hovorte to pomaly.
Používajte špeciálne kľúčové slová, opakujte a zdôrazňujte ich.
Robte prestávky medzi slovami a frázami – dáte im tým čas spracovať informáciu, ktorú ste im dali a tiež šancu premyslieť si odpoveď.
Nepýtajte sa príliš veľa otázok.
Používajte neverbálnu komunikáciu (napríklad očný kontakt, gestá, reč tela), keď autista prejavuje znaky úzkosti.
Používajte vizuálne pomôcky (napríklad symboly, časový rozvrh).
Všímajte si prostredie, v ktorom sa nachádzate (či je hlučné, preplnené). Zmyslové vnemy môžu ovplyvňovať množstvo informácii, ktoré sú autisti schopní spracovať.

Majú problémy s otázkami s otvoreným koncom.

Formulujte krátke otázky.
Pýtajte sa iba nevyhnutné otázky.
Dajte vašim otázkam štruktúru - môžete v nich poskytnúť možnosť, alebo voľbu.
Buďte špecifickí. Namiesto otázok typu: „Aký si mal deň?“ sa pýtajte na konkrétne informácie: „Chutil ti obed?“ alebo „Máš rád matematiku?“

Berú veci doslova.

Nepoužívajte iróniu, sarkazmus, figuratívnu reč, rétorické otázky, frázy, preháňanie. Keď ich použijete, vysvetlite dôvod a buďte jasní a zrozumiteľní v tom, čo ste vetou naozaj mysleli.

Udrú ma, keď nechcú urobiť to, o čo ich žiadam.

Zapisujte si ich správanie, aby ste zistili, či vám svojím správaním nechcú zdeliť nejakú informáciu
Ponúknite im iné spôsoby, ako povedať „nie“ alebo „stačí“.

Keď im poviem „nie“, správajú sa zle.

Použite iné slovo, alebo symbol.
Môžu byť zmätení, pretože nerozumejú, prečo ste povedali nie. Ak ide o aktivitu, ktorú je možné robiť v tej deň (či týždeň) aj neskôr, skúste im to ukázať na časovom rozvrhu.
„Nie“ je často použité v prípadoch, keď niekto ohrozuje seba, alebo druhých. Skúste im vysvetliť, čo to znamená „ohrozujúce“ a čo to znamená „bezpečné“.
Keď hovoríte „nie“, pretože ich správanie je nevhodné, skúste zmeniť vašu reakciu na ich správanie. Namiesto kričania a zdôrazňovania ich skúste upokojiť – tým sa môže znížiť aj miera ich nevhodného správania.
Nastavte jasné hranice a vysvetlite, prečo a kde je vhodné, či nevhodné, aby sa správali určitým spôsobom.

Iné prístupy k autizmu - arteterapia

Komunikácia s autistami môže prebiehať aj inými spôsobmi – napríklad pomocou farieb, hudby, hmatových vnemov, dotykov.

„Deti s autizmom často obľubujú hudbu. Dokáže ich upokojiť, ale aj vyburcovať k pohybu a vybitiu si vnútorného napätia (napr. bubnovanie). Hudba je výborným kľúčom pri nácviku imitácie, ktorá je základom pre neskoršie učenie sa. Pri spievaní pesničiek sme pripájali jednotlivé gestá, ktoré deti opakovali a takto sa zároveň zapájali do spoločného procesu. Pri hre na hudobných nástrojoch (napr. na klavíri) sme využívali zrkadlenie, improvizáciu, striedavé hranie, hranie podľa farebných nôt. Viacero detí sa zapojilo do spoločného jednoduchého tancovania na hudbu a tiež imitovalo hru na telo (plieskanie po nohách, nafúknutých lícach a pod.). V závere stretnutia dominovala pomalá relaxačná hudba spojená s masážou (cez masážne loptičky alebo vrecká). Celý proces a priebeh stretnutia sme deťom vizualizovali pomocou plánu,“ povedala Mária Jamrišková o svojej praxi s autistami.

Zdravotní klauni navštevujú aj deti s autizmom

Zdravotní klauni pomáhajú nielen chorým deťom v nemocniciach, ale navštevujú aj špeciálne základné školy so programom Fidlikára. Ide o terapeutické predstavenie, ktoré je určené deťom s autizmom, deťom s mentálnym postihnutím a deťom s kombinovaným postihnutím.
Jednoduchý príbeh, ktorý zdravotní klauni pred deťmi rozohrajú, je spojený s hudbou, piesňami, ale aj rekvizitami, ktorých sa deti počas predstavenia môžu dotknúť. Deti zažívajú nové vnemy, ktoré majú terapeutický účinok. Myšlienka vzniku predstavenia Fidlikára siaha do Holandska, kde bol program vyvinutý v úzkej spolupráci s expertmi tak, aby vyhovoval špeciálnym potrebám týchto detí.

Prečítajte si viac o programe „Fidlikára“ pre deti s autizmom a deti s ťažkým postihnutím.

Zdroj článku: http://www.autism.org.uk/

Prečítajte si ďalšie užitočné rady