Prvýkrát sme priniesli úsmevy chorým ľuďom bez domova

Zverejnené: 20. December 2018

Zima je náročným obdobím pre tých, ktorí trávia chladné dni a noci na ulici. Nedávno nás oslovila organizácia Depaul s návrhom, aby sme navštívili chorých ľudí bez domova v Útulku sv. Lujzy de Marillac v Bratislave. V jeden decembrový utorok prišli do útulku zdravotní klauni Eva a Milan. Čakala ich návšteva, ktorá bola celkom iná, ako tie, na ktoré sú zvyknutí.

DSC 0030 uprava


Nezisková organizácia Depaul Slovensko sa venuje ľuďom bez domova a prevádzkuje aj Útulok sv. Lujzy de Marillac v Bratislave. Útulok je určený pre chorých ľudí bez domova – v izbách ležia ľudia v akútnych stavoch, aj tí, ktorí sa po pobyte v nemocnici potrebujú doliečiť.

Riaditeľka Zuzana Ambro vysvetľuje, prečo sa rozhodla návštevu zrealizovať.

„Smiech potrebuje každý z nás. Pre nás sú hospitalizované deti a ich návštevy na prvom mieste, ale keď mi prišiel mail od Mirky z Depaul a prosba o spoluprácu vo forme návštevy, začala som premýšľať. Organizáciu poznám a sledujem už niekoľko rokov - a keď som sa dozvedela, že sa venujú aj chorým ľuďom bez domova, zrazu to tam bolo. Jasné, skúsme to. Prinesme ťažko skúšaným chorým ľuďom bez domova kúsok radosti a keď sa podarí, tak aj vyčarme úsmev na perách.“

Zdravotní klauni Eva a Milan sa pri prezliekaní v šatni rozprávali s pracovníčkami organizácie Depaul. Pýtali sa na diagnózy, témy, o ktorých sa s pacientmi môžu rozprávať, aj tie, ktorým sa radšej vyhnúť. Klaunská návšteva totiž nie je len o tom, ako človeka rozosmiať, je predovšetkým o ľudskom kontakte, pozornosti, záujme.

„Dôležitá bola komunikácia. Vnímali sme, že pacienti v útulku sú ľudia, pre ktorých život nebol ľahký. Možno aj preto boli pri prvom kontakte viac uzavretí. Snažili sme sa ich motivovať k tomu, aby sa otvorili, aby prejavili záujem. Keď sa to podarilo, bol to silný zážitok. Cítili sme, že pacienti sú veľmi vďační,“ – hovorí zdravotný klaun Milan Chalmovský.

Zdravotná klaunka Eva Okoličániová dodáva:

„Jednu pani sme stretli na chodbe zariadenia. Najprv sa len mlčky prizerala. Keď kolega dohral pieseň pre ňu, začala tlieskať a usmievala sa. Na chodbe sme ju počas návštevy stretli ešte niekoľkokrát. Už sa usmiala sa pri každom jednom stretnutí.“

Zdravotní klauni postupne navštívili každú z izieb na chodbe. V niektorých boli pacientmi prijatí hneď, k iným si hľadali cestu dlhšie.

„V jednej z izieb sme stretli pána, ktorý žil na Kanárskych ostrovoch. Najprv sme mu hrali pesničky a spievali, nakoniec to dopadlo tak, že spieval on nám,“ hovorí Milan.

 

DSC 0024 copy

 

Eva spomína na zážitok s pani Zuzanou.

„Pani Zuzana sedela na posteli. Krásna žena, v rukách kniha. „Ďakujem, ale choďte radšej na ďalšie izby, za ostatnými,“ hovorí nám. Tak ľahko sa však nevzdáme. Všimnem si, že kniha pani Zuzany má neveľmi pozitívny názov - Skaza. „Je to o nevere, veď život je toho plný,“ vysvetľuje s trpkým úsmevom. „Ja by som radšej nejakú romantiku. Začne búrka. Ona a on sa stretnú. Ona nemá kabát. On jej dá svoj,“ fantazírujem. „A potom príde druhá búrka, on stretne druhú ženu, dá jej svoj druhý kabát,“ pokračuje môj klaunský kolega. Zazerám na neho, že mi pokazil romantický príbeh. „Tu to máme,“ smeje sa pani Zuzana a hneď sme na jednej vlne. Keď spievame známy šláger: „Ja by som ťa dievča ľúbil, keby si sa trošku smiala,“ pani Zuzana spieva s nami. Napriek všetkému.“

Zdravotných klaunov po celý čas sprevádzala komunitná pracovníčka organizácie Depaul Mirka Petríková. Práve od nej prišiel prvotný nápad na klaunskú návštevu. Ako hodnotí jej úspech?

„Návšteva zdravotných klaunov v útulku pre chorých ľudí bez domova bola jedným z najväčších pozitívnych zážitkov, ktorý sme v našom útulku zažili. Stretávame sa bohužiaľ s neľahkými osudmi, ktoré sú ešte podpísané chorobou. Vidieť ľudí bez domova usmievať sa je naozaj čarovný a nedoceniteľný okamih nielen pre nich samotných, ale aj pre pracovníkov útulku, ktorí s nimi zdieľajú každodenné starosti. Zdravotní klauni návštevou útulku dokázali priniesť veľa pozitívnej energie, na ktorú naši klienti budú spomínať ešte dlho a s úsmevom. Lebo smiech, ktorý v nich klauni vyčarili, im ešte aj teraz pomáha zvládať neľahký osud."

Zdravotní klauni Eva a Milan sa po klauniáde zhodli, že to bola pre nich oboch silná a pozitívna skúsenosť.

„Keď sme skončili, vonku bola už tma, zima, pršalo. Vtedy si človek uvedomí, ako sa má dobre, keď ide domov, kde je teplo, sucho a niekto ho tam čaká. Na rozdiel od mnohých iných...“ dodáva Eva.

Video

Adresa

Klenová 8, 831 01 Bratislava (mapa)