Humor spája ľudí aj v cudzine

Zverejnené: 17. Október 2018

Vďaka medzinárodnému programu Emergency Smile majú zdravotní klauni možnosť vycestovať za hranice Slovenska. Smiech prinášajú do krajín, ktoré postihla vojna či chudoba. O svojej misii a mesiaci strávenom v Kirgizsku nám porozprávala zdravotná klaunka a liečebná pedagogička Gabika Rajniaková.

P1040030
FOTO: Gabika ako zdravotná klaunka priniesla smiech deťom v Kirgizsku


Prečo si sa rozhodla prinášať smiech aj za hranice Slovenska?

Je mi blízke stretávať ľudí, ktorí sú z iných kútov sveta, s ktorými sa odlišujeme a nájsť presne to, v čom sme vlastne úplne rovnakí a v čom si rozumieme. Pre mňa ako zdravotnú klaunku je to navyše veľká výzva. Prichádzame do neznámeho prostredia, dokonca často nemáme ani spoločný jazyk, takže je treba objaviť nové prostriedky ako môžme pracovať, ako môžme komunikovať, ako môžme spoločne humor objaviť a zdieľať s naším novým publikom.

Ako sa môže zdravotný klaun dostať na misiu v Kirgizsku?

Ako klauni máme možnosť prihlásiť sa do projektu Emegency Smile, ktorý organizuje medzinárodná organizácia Red Noses International. Keďže som už nejaký čas súčasťou tohto programu, na misiu v Kirgizsku ma rovno oslovili prostredníctvom nášho umeleckého riaditeľa Červeného Nosa. On súhlasil, že ma uvoľní z mojich povinností na klaunských projektoch tu na Slovensku, takže som mohla účasť na misii potvrdiť. Veľmi som sa tešila, že ma vybrali práve na misiu do Kirgizska, lebo v tejto časti sveta som ešte nikdy nebola.

P1030320
FOTO: V medzinárodnom tíme boli aj klauni z Poľska, Maďarska a Palestíny


Vyžadovala si misia špeciálnu prípravu?

Absolvovala som každoročný týždňový workshop vo Viedni zameraný špeciálne na program Emergency Smile. Pripravovali nás na rôzne situácie, ktoré môžeme na misii zažiť a trénovali sme spoločne umelecké aj lektorské zručnosti. Samozrejme, súčasťou bola aj psychologická príprava a psychohygiena, aby človek vedel, ako zvládať takúto záťaž, najmä keď je dlhodobo mimo svojej krajiny. Pred misiou v Kirgizsku sme mali samostatnú prípravu už priamo v zložení tímu, ktoré na misiu išlo. Okrem mňa boli v tíme ďalší traja zdravotní klauni - jeden z Palestíny, ďalší z Poľska a jedna členka z Maďarska.


Aké boli prvé reakcie detí v Kirgizsku, keď uvideli zdravotných klaunov?

Deti boli všade zvedavé na to, čo sa bude diať. Usadené na stoličkách nedočkavo vyzerali, kto sa spoza dverí či spoza rohu vynorí. Musím povedať, že nás naozaj všetci prijali veľmi dobre, bez akýchkoľvek nezvyčajných reakcií či nedôvery. Už pri príchode štyroch klaunov na scénu sa ozýval smiech a krajšiu reakciu sme si ani nemohli želať.


V Kirgizsku ste navštevovali nemocnice, kde sa liečili deti s tuberkulózou. Ako to prebiehalo?

Bola to veľká výzva. Deti, ktoré sme stretli v nemocniciach, museli byť celé mesiace izolované od zvyšku sveta, a čo je najhoršie - aj od svojej rodiny. Bolo to pre nich ťažké a frustrujúce. Snažili sme sa vyvolať v nich pocit radosti, aby zabudli aspoň počas toho týždňa, kde sú. Spoznali sme 16-ročné dievča, ktoré mali koncom týždňa prepustiť. Hoci nemohla byť na záverečnom vystúpení, chcela s nami aj tak aspoň trénovať. Keď po ňu prišli rodičia, bolo vidno, že je z toho nervózna. Veď predstavte si, že svojich rodičov pol roka nevidíte... Bola to veľmi dojemná chvíľa, všetci sme sa s ňou išli rozlúčiť a všetci sme sa objímali. A najsilnejší moment prišiel nakoniec: poďakovala nám a povedala, že ten týždeň, ktorý strávila s nami, bol ten najlepší týždeň zo všetkých. A že tieto deti predtým ešte nikdy nevidela smiať sa.


P1040153
FOTO: Už pri príchode klaunov sa ozýval detský smiech


Okrem detí v nemocniciach ste navštívili aj detské domovy.

Tieto deti majú inú životnú situáciu ako tie, s ktorými sa ako zdravotní klauni obvykle stretávame v nemocniciach. Prostredníctvom týždňového programu Cirkus Smile sme im chceli priniesť pocit, že sú výnimočné a že môžu dokázať aj neuveriteľné veci, keď sa snažia. O tom bol náš príbeh červeného kufra. V našej úvodnej show sme deťom ukázali veľký červený kufor, v ktorom sa skrýva tajomstvo cirkusu. Ale aby sme ho otvorili, potrebovali sme cirkusový stan, nájsť kúzlo a postaviť pyramídu. Na to sme sa pripravovali počas celého týždňa, každý deň sme sa niečo nové naučili, aby sme na záver mohli splniť všetky tieto podmienky. Keď sme konečne červený kufor otvorili, bolo v ňom zrkadielko a papier na ktorom bolo napísané: „Ty si skutočná hviezda.“ Obišla som s tým zrkadielkom každé jedno dieťa. Bol to pre mňa krásny a veľmi silný moment, lebo každý mal svoju chvíľu, keď sa pozrel do zrkadla a keby ste videli ich výraz tváre... Mala som skoro pocit, akoby sa tie deti ešte nikdy nevideli v zrkadle. Každé dieťa tam videlo nielen hviezdu cirkusu, ale hviezdu celého svojho života.


Súčasťou vašej misie boli aj vzdelávanie workshopy. Pre koho boli určené?

Trojdňový workshop bol určený pre dobrovoľníkov z Červeného polmesiaca. Snažili sme sa im ukázať ako jednoducho môžu humor nájsť v každodenných situáciách, ako sa mu otvoriť, ako ho použiť. Je to veľký komunikačný prostriedok, ktorý spája ľudí. Prešli sme s nimi mnoho hier a cvičení, ktoré im pomôžu otvoriť svoje vnímanie a zdieľať viac zo seba. Nie tak, ako je naša spoločnosť vychovávaná, že musíme byť vždy perfektní a keď náhodou v niečom nie sme, tak to chceme zamaskovať. Práve na týchto workshopoch ľudí učíme, že u nás klaunov to funguje opačne. Keď sa nesnažíme byť za každú cenu perfektní a zamaskovať všetky nedostatky, práve vtedy sme ľudskí a to je to, čo nás naozaj spája.

Aké sú tvoje pocity, keď sa vrátiš z misie na Slovensko?

Keďže som už v minulosti bola na misiách aj v iných krajinách, ten pocit je vždy iný. Viem, že niekedy mi dlhšie trvá sa zase oťukať v tomto našom svete. Uvedomím si, že veci, ktoré tu riešime ako problémy bežného života, sú vlastne úplne mizivé oproti tým, ktoré som pred chvíľou videla a zažila v zahraničí. Zároveň sa však teším na moje klaunské povinnosti, ktoré ma tu na Slovensku čakajú, pretože tie pre mňa majú veľký zmysel.

 

P1010866
FOTO: Zdravotní klauni školili pracovníkov Červeného polmesiaca



Gabriela Rajniaková

Gabika sa stala zdravotnou klaunkou v roku 2009. Deťom v nemocniciach sa predstavuje pod klaunským menom sestrička Gvendolína Vygumovaná. Je aktívnou členkou tímu klaunov, ktorí prinášajú smiech deťom pred operáciou v programe N.O.S.  Je koordinátorkou programu CIRKUS PACIENTO pre dlhodobo choré deti. Vyštudovala liečebnú pedagogiku, pôsobila v divadle pre deti s Downovým syndrómom, spoluorganizuje pantomimický festival PAN. Zastupuje záujmy liečebných pedagógov v profesijnej organizácii PROLP a medzinárodnej profesijnej organizácii IGHB.  

➣➣  Pozrite si Gabikin klaunský profil

Adresa

Klenová 8, 831 01 Bratislava (mapa)